Medzinárodný workshop o vydávaní edícií v digitálnom svete

DSC00972December začal na našom ústave medzinárodným workshopom „Historical Sources Just One Click Away. The Issue of Digital Editions and Acessing Historical Sources in Virtual Space“, ktorý sa uskutočnil 1.-2. decembra 2014 na dekanáte FF MU. V nasledujúcej reportáži sa vám pokúsim priblížiť priebeh tohto workshopu a bližšie podať obsah jednotlivých príspevkov.

V prvý deň worshopu bolo na programe osem prednášok, tri v doobednom bloku a zvyšných päť v poobednom bloku. Po úvodných formalitách otvoril program workshopu Petr Elbel (na tituly sa teraz nehráme), ktorý priblížil tému a problémy, ktorým sa budú príspevky a následná diskusia venovať. Za hlavné ciele tohto medzinárodného stretnutia vytýčil zvýšenie vzdelanosti v nových technológiách a zlepšenie spolupráce so zahraničnými projektmi (využívanie medziprojektových odkazov).

Všetky prednášky sa niesli v duchu pokroku v používaní digitálnych technológií pri výskume a sprístupňovaní historických prameňov širokej verejnosti. Hneď v úvode padlo niekoľko zásadných otázok ako napr. Aký je najlepší spôsob digitalizácie archívnych dokumentov? Riešili sa tiež otázky formy kritických edícií v oblasti digitálnych humanitných vied (Digital Humanities) a sled výstupov výskumu vo svetle nových technológií, ktoré sú v súčasnosti na vzostupe.

Svoje úvodné slovo zakončil poďakovaním účastníkom a pustil sa do moderovania prvého bloku prednášok, po ktorom predal slovo ďalším moderátorom workshopu, ktorými boli počas dvoch dní aj Stanislav Bárta, Přemysl Bar a Dalibor Havel.

  • Lukáš Führer (Brno): Codex diplomaticus et epistolaris regni Bohemiae and Digital Humanities. Current Status and Perspectives

Prvý z prednášajúcich, Lukáš Führer z nášho ústavu, predstavil prebiehajúci edičný projekt pod vedením D. Havla ku Codex diplomaticus et epistolaris regni Bohemiae a vytýčil jeho hlavné ciele. Ponúkol taktiež nápady a predstavy projektového týmu o digitálnej verzii tohto edičného podniku a na záver priestor pre diskusiu a návrhy domácich aj zahraničných odborníkov.

Príspevok sa venoval histórii, metodologickým prístupom vydávania edícií a edičným plánom navrhovaným k siedmemu dielu CDB, ktorý obsahuje aj úvod a registre z paleografie či sfragistiky. Ten by mal ako prvý vyjsť okrem tlačenej, aj v  digitálnej podobe. Rovnako predstavil dispozíciu tlačenej verzie, ktorá popisovala formu bežného zápisu a aparátu (časti ako číslo, regest, datovanie, záhlavné poznámky atď.), ktoré ako používatelia diplomatára poznáme.

Predstavil fázy, ktoré by mali viesť k vydávaniu digitálnych edícií, teda používanie softvérov a databáz ako súčasť moderného pracovného prostredia editorov, a zároveň ako formu prezentácie edície odbornej verejnosti.

Softvér, využívaný na prípravu textových polí so špecifickými dátami doplnený databázou digitálnych fotografií listín, ktoré by obsahovali hypertextové odkazy vo vnútri aj navonok (medzinárodne), by boli ideálnym pracovným nástrojom. Pri tejto zdanlivo jednoduchej úlohe sa však vynára množstvo otázok, ktoré je nutné neustále konzultovať s expertmi v informačnej vede (Information Science), napríklad ako vybrať najvhodnejší z používaných softvérov (TEI systém?).

Nakoniec predstavil model digitálnej verzie, tzv. e-CDB, ktorá by mala byť obsahovo paralelná s tlačenou verziou a prispôsobená internetovému použitiu, teda spracovaná a popísaná ako súčasť sémantického webu (tj. informácie štruktúrované a uložené podľa štandardizovaných pravidiel). Tento projekt okrem vedeckého prínosu upozorňuje na využitie materiálov pri výučbe nie len PVHaA, ktoré by priniesli komfort a široké možnosti využitia rôznych (aj zahraničných) zdrojov pri štúdiu či výskume.

  • Clemens Radl (Mníchov): Diplomata within the Digital MGH and beyond logo_mgh

Príspevok, ktorý priniesol Clemens Radl sa venoval edičnému projektu prameňov nemeckých dejín Monumenta Historiae Germanica a technickému partnerovi tohto projektu Bavorskej štátnej knižnici (Bayerische Staatsbibliothek), ktorá sa stará o jeho digitálnu stránku s finančnou podporou Nemeckej výskumnej nadácie (Deutsche Forschungsgemeinschaft). Súčasťou projektu MHG je i jeho databáza, kde sa premieta digitálna podoba edícií: dMHG.

Tento príspevok nám predstavil hlavne časť Diplomata, ktorá obsahuje asi desatinu z celkového obsahu zdigitalizovaných prameňov a vyhľadávanie v jej databáze. Tá funguje na základe hesiel, ktoré vás dostanú na požadovanú stránku, ktorá je vo formáte PDF a neposkytuje bližšie prepojenia (čiže funguje podobne ako Google Books). Využíva jednoduchý systém automatického zdôrazňovania vybraných častí textu (nie sú spísané všetky znaky ako u TEI), ktorý však môže byť pre používateľov menej komfortný. Edícia sa vzhľadovo podobá CDB a veľmi zaujímavou je okrem sťahovania textu v PDF aj možnosť komentovania problémov alebo návrhu zmien v texte či aparáte. V rámci rady Diplomata bola bližšie predstavená najmä Diplomata Karolinorum, ktorá obsahuje okrem vlastnej edície i digitálnu podobu listín z doby vlády dynastie Karlovcov. Ide o čierno-biele vyobrazenia veľmi dobrej kvality, ktoré sú prepojené na ďalšie časti dMHG (využíva sa TEI – XML 95).

  • Andreas Kuczera (Mainz – Gießen): Digital Approaches to the Regesta Imperii Online

Andreas Kuczera z univerzity v Gießene predstavil edičný projekt k dejinám stredoveku Regesta Imperii (má pobočku aj v Brne na našom ústave!) a zameral sa na jeho digitálnu podobu ako Regesta Imperii Online.

!! Andreas Kuczera poskytol celú svoju prezentáciu z workshopu on-line!! (všimnite si, že snímky sa dajú aj približovať). Ďakujeme mu :)

Prezentoval nám rôzne spôsoby písania regestov od tradičného spôsobu (Word na: PDF → kniha alebo XML → web alebo Office → databázy a registre) k TYPO 3, ktorý má štruktúru typu súbor v súbore (pekne vidieť na snímke 13/40) a tie ďalej obsahujú jednotlivé zložky s detailným popisom (14-18/40). Ďalším je Oxygen, ktorý je veľmi jednoduchý, pretože zadáva textové dáta ako kódy do webovej verzie (XML), prepája veci do on-line registru a je využiteľný pre viacerých editorov na rozličných miestach (obdobne funguje aj náš web). Ukázal nám tiež tzv. digitálne laboratórium a ich „pokusy“ o spájanie rôznych dát (využili GeoBrowsergrafovú databázu Neo4j a program Atlas II), čím sa snažili vytvoriť väzby medzi osobami v registri (35/40), ktoré môžu byť využiteľné pri ďalšej digitalizácii edícií, napr. pri metóde analýzy sociálnych sietí (podobná aplikácia je na Facebooku, ktorá vytvorí pavučinu medzi vašimi kamarátmi).

  • Georg Vogeler (Graz): Scholarly Editing of Charters between Philology and History. The Case of monasterium.net

momPríspevok Georga Vogelera z Centra pre digitálne humanitné vedy na Karl-Franzens-Universität v Grazi (Zentrum für Informationsmodellierung) hovoril o edičných projektoch listín vo svetle humanitných vied (mimo PVH), hlavne filológie a histórie, na prípade projektu Monasterium (viac v ďalšom príspevku).

Predstavil nám prácu svojho teamu, teda zhromažďovanie textových svedectiev cez transkribovanie a porovnávanie textov (historické fakty), ale i vytváranie abstraktov a indexov, diplomatických a paleografických analýz a textových komentárov, ktoré sú doplnené digitálnou podobou (vo vysokom rozlíšení). Každá listina má hypertextové prepojenia na viacerých úrovniach, vyznačovanie v obsahu je prepojené na ďalšie dáta, v texte pre rozoznávanie figúr, ale aj prepojenia na index (mená, miesta, dátumy… aj vonkajšie znaky ako veľkosť) atď. Ide hlavne o vzťah znakov, ktoré poslúžia k prepojeniam na ďalšie zdrojové, databázové a bibliografické informácie (vo XML a PDF).

Pre textové porovnávanie využili rôzne lingvistické nástroje, napr. štatistiky na základe vyhľadávania spoločných znakov a štylistiky (stilometria), na ktoré použili datovania textov listín DEEDS (z Toronto Libraries). Snažil sa poukázať na fakt, že všetky digitálne texty je možné porovnávať a využiť v rozličných oblastiach vedy, na základe algoritmov a zhromažďovaniu rovnakých rysov by bolo možné vytvoriť databázy pre určité znaky využiteľné v humanitných odboroch, napr. databáza pisárskych rúk spojená s GeoNames, ktorá prepája výrazy na mape alebo GNDVIAF. (mimochodom celkom zábavné vyhľadávanie, skúste si to; v GeoNames zadať napr. Brno a Show on map alebo do VIAF známu osobnosť, napr. Karel Čapek… )

  • Thomas Aigner (St. Pölten): Monasterium.net – Managing an International Charters Portal

Thomas Aigner vo svojom príspevku predstavil medzinárodný projekt monasterium.net so sídlom v St. Pölten, ktorý je v súčasnosti najrozsiahlejším virtuálnym archívom stredovekých a ranonovovekých európskych listín. Pôvodné obmedzenie na sprístupňovanie cirkevných listín bolo značne rozšírené o rukopisy a aktový materiál a dnes sa projekt nesie v duchu interdisciplinarity. Je do neho zapojených množstvo európskych krajín, medzi nimi aj viacero inštitúcii z Českej republiky (viac info), ktorých počet sa bude v nasledujúcich rokoch zvyšovať. icaruss

Projekt Monasterium.net spadá pod asociáciu Icarus, ktorá má za cieľ vyzdvihnúť medzinárodnú spoluprácu odborných pracovísk v novom digitálnom veku a je do nej zapojených viac ako 160 archívov a vedeckých inštitúcií z 30 krajín Európy, Kanady a USA, a samozrejme ďalšie tisíce používateľov zhromaždených dát.

  • Krisztina Arany (Budapest): Medieval Hungary Online – Virtual Archives of Medieval Charters

Krisztina Arany pracuje v Maďarskom národnom archíve (Magyar Országos Levéltár), kde je poverená správou zbierky listín a zbierky fotografií listín, čo je súbor integrujúci všetky listiny z historického Uhorska. Časť svojho príspevku venovala histórii Maďarska a jeho prepojením s rozsiahlymi archívnymi fondmi, ktoré vznikli na území celého formálneho Uhorského kráľovstva, a teda majú presah na územia až deviatich dnešných štátov. Ďalej predstavila webovú stránku Maďarského národného archívu a systém vyhľadávania v databáze stredovekých archívnych dokumentov (DLDF Database), ktorá je súčasťou projektu Arcanum a spája metadáta (ako EAD) a digitálnu podobu dokumentov.

Využívajú systém hybridne vedených záznamov (Hybrid record management and Digital preservation), ktoré zlučujú hmotné aj digitálne dokumenty na jednom mieste. Postupne sa snažia taktiež o digitalizovanie publikácií už vydaných v knižnej podobe, ktoré by boli vo formáte PDF dostupné na internete. Maďarský národný archív je zapojený aj do ďalších projektov, ako napr. Hungarian Archives Portal.

Ak by ste sa radi dozvedeli viac, určite si pozrite prezentáciu „Medieval Hungary online – The Hungarian National Archives´ online portal on medieval charters“, ktorú nájdete tu.

  • Zdeněk Uhlíř – Tomáš Klimek (Praha): Manuscriptorium as Virtual Environment for Digital Codicology NK 1

Dvojica Zdeněk Uhlíř a Tomáš Klimek predstavila rôzne projekty a granty Národní knihovny České republiky a zamerali sa predovšetkým na medzinárodný projekt Manuscriptorium, ktorý sa stal prostredím pre rozvíjajúci sa odbor digitálnej kodikológie (Digital Codicology, viac o DC). Poskytli náhľad do práce NK, archívnych pomôcok, základných štandardov spracovávania záznamov pre databázy (texty či audio) alebo infraštruktúry dát projektu Cendari.

Na webe Manuscriptoria išlo hlavne o predstavenie databázy digitální knihovny, ktorá vo vysokom rozlíšení sprístupňuje rukopisy, inkunábule, ranonovovekú tlač, mapy, listiny a iné. Vyhľadávanie konkrétnych dát je možné podľa titulu, autora, signatúry či kľúčových slov. Popis dokumentu a jeho jednotlivé časti, teda základné informácie, obsah, fyzický popis, história a informácie o ďalších zdrojoch, je doplnený faksimile po jednotlivých fóliách (využíva hypertextové odkazy).

klementina
Jezuitská baroková knižnica NK ČR, zdroj: ceskatelevize.cz.

Ak by ste sa radi dozvedeli o digitálnej kodikológii viac, určite si pozrite dokument „Digital Codicology and Contextual Editing of Medieval Manuscripts“, ktorý nájdete tu.

  • Robert Novotný (Praha): Czech Medieval Sources Online and the Database of Charters and Letters from Hussite Bohemia: Two Digitalization Projects Run by the CMS Prague

Robert Novotný ako zástupca Centra medievistických studií, ktoré je pracoviskom Filosofického ústavu Akademie vied ČR a Univerzity Karlovy v Praze, predstavil ich prebiehajúce projekty. Pre tému workshopu je asi najvýznamnejším projekt Czech medieval sources online, čo je databáza on-line zdrojov, ktorá zverejňuje významné edície k českým stredovekým dejinám a projekt by mal byť sprevádzaný aj zvláštnou databázou regestov listín a listov obdobia husitstva.

V druhý deň workshopu bol na programe dopoludňajší blok troch prednášok:

  • Andreas Zajic – Markus Gneiß (Vienna): When Imagery is Indispensable: Illuminated Charters in Virtual Space OAW

Andreas Zajic a Markus Gneiß z oddelenia Quelleneditionen na Rakúskej akadémii vied (Österreichische Akademie der Wissenschaften, ÖAW) prezentovali digitalizačný projekt Illuminierte Urkunden, ktorý sa od predchádzajúcich mierne odlišoval. Tie skôr prezentovali, ako pracovať a organizovať dokumenty, tento príspevok sa však zameriaval na prácu so stredovekými iluminovanými listinami.

Na začiatku definovali, čo všetko podľa nich pod pojem iluminované spadá a mohla by som to zhrnúť na dokumenty obsahujúce: použitie farieb (iniciály či text), atramentové kresby (monochrómy), grafické symboly či písané znaky (monogramy, notárske znamenia a i.). Taktiež nám ukázali webovú stránku Ústavu medievistických štúdií (Institut für Mittelalterforschung der ÖAW), on-line publikácie a demoverziu databázy iluminovaných rukopisov, ktorá by mala byť súčasťou projektu monasterium.net. Tento koncept má interdisciplinárny charakter a spolupracujú s odborníkmi z digitálnych humanitných vied, IT, kunsthistorikmi, i vedeckými kruhmi z celej Európy.

  • Zbyněk Sviták (Brno): Digitalization of Early Modern Sources: the Case of Normative Regulations with Regards to Moravia in Modern Times

Ďalším zástupcom nášho ústavu bol Zbyněk Sviták, ktorého príspevok bol jedinečný, pretože priniesol pohľad na digitalizáciu ranonovovekých prameňov. Jeho projekt sa týka normatívnych regulácií (v kontexte novovekej histórie Moravy), teda rôznych dokumentov právnej povahy, akými sú nariadenia, dekréty, patenty a i. Sú rozdielne obdobím, ale aj prevedením, pretože sú to zväčša dokumenty v tlačenej podobe. V tejto súvislosti sa vynorilo niekoľko zásadných odlišností spätých nie len s veľkým množstvom dokumentov, ale tiež z rozdielnosťou kópií (najmä posledný odsek a podpis).

Priniesol predstavy o realizácii a hlavných cieľoch projektu, a takisto množstvo otázok, s ktorými sa bude musieť vysporiadať. Jedným z výstupov projektu by mala byť i moderná databáza normatívnych regulácií moravskej histórie 17. a 18. storočia, ktorá by spájala text, metadáta (kľúčové slová, abstrakt, typ) a digitálnu podobu dokumentov.

Jeho príspevok svojou odlišnosťou pohľadu veľmi účastníkov zaujal, a keďže je tento projekt len v počiatkoch, budeme o ňom ešte určite počuť.

  • Jindra Pavelková – Eva Richtrová (Brno): Digitalization in the Library and Archives of Rajhrad Monastery

Dvojica absolventiek nášho ústavu, Jindra Pavelková a Eva Richtrová, vo svojom príspevku predstavili digitalizovanie historickej knižnice a archívu rajhradského kláštora ako súčasť projektu NAKI Ministerstva kultúry ČR: Benediktinský klášter Rajhrad jako kulturní fenomén.

Eva Richtrová, ktorá predstavila dokumenty knižnice a archívu rajhradského kláštora, porozprávala o digitalizácii archívnych materiálov (MZA fond E6), predviedla hľadanie historických zbierok v knihovníckom systéme Krameriusdigitálnej knižnici MZK a možnostia stiahnutia dokumentov vo formáte PDF. Vysvetlila tiež, ako vyhľadávať v on-line katalógu Aleph (báze: Souborný historický katalog JM), na príklade zbierky Gregora Wolného, ktorej časť je hypertextovo prepojená s digitálnou knižnicou MZK (napr. R – 676: zadajte Gregor Wolny) .

Kniha "Jižní Morava - Libor Sváček" - vydání 1., rok 2011
Kláštorná knižnica v Rajhrade, zdroj: www.mcumedia.cz/cz/fotobanka/9/

Jindra Pavelková nás potom previedla kláštorom a múzeom, v čom jej pomáhali 3-D webové modely (podobné ako Google Maps Street View) exteriéru kláštora a prelatúry a tiež kláštornej knižnice (pre zobrazenie Full Screen musíte kliknúť na fotky pravým a zobraziť v novej karte, kde už máte dolu jednoduché ovládanie).

Tento workshop uzavrela záverečná diskusia pod vedením Petra Elbla, ktorá v podstate zopakovala hlavné otázky a pripomienky, ktoré sa riešili po každej prezentácii. Mohla by som z nich vytýčiť najviac diskutované, ktorými boli:

  • vzťah medzi tlačenou a digitálnou verziou – následnosť týchto verzií:

Ktorá verzia by mala byť akýmsi konceptom či predlohou pre tú druhú? k tomuto bodu mali značne rozdielny uhol pohľadu, niektorí považujú digitálnu verziu za rozšírenú verziou tlačenej predlohy (s hypertextovými prepojeniami), iní naopak digitálnu verziu za predlohu (je možné minimalizovať chyby v skúšobnej prevádzke) pre vydávanie tlačenej verzie edícií

  • otázky bezpečnosti – autorských práv (copyright):

V tomto bode sa odborníci zhodli, že zákony nedostatočne špecifikujú ich potreby (politický problém), a preto je ťažké určiť, ktoré dáta by mali byť na voľné sťahovanie, a ktoré zamedziť… V dnešnej dobe sú texty či fotografie dokumentov majetkom štátu alebo súkromných osôb a inštitúcií, ktoré zamedzujú ich voľné publikovanie, a teda sa vynára problém použitia digitálnej podoby dokumentov v rámci medzinárodných projektov

  • databázy a indexy – spôsob hromadenia informácií:

Aké verzie licencií používať? Aká je najlepšia pre nekomerčné využitie? Rozdielne projekty využívajú rozdielne systémy, čo môže znížiť efektivitu prepojení medzi nimi a tiež sa objavuje jazykový problém pri prepojeniach (napr. aby bolo jasné, že Heinrich je Henricus)

Na záver sa podčiarkla dôležitosť spolupráce medzi inštitúciami rôznych krajín a načrtla možnosť spolupráce medzi účastníkmi workshopu.

Dúfam, že som vás príliš nezahltila novými informáciami a pozriete si vo svojom voľnom čase aspoň niektoré z odkazov, ktoré sú v texte… Rada by so poďakovala Lucke Kubovej, Terke Dleskovej a Maji Grobarčíkovej, ktoré so mnou pomáhali s pohostením účastníkov a Ústavu PVHaA za obohacujúce prednášky zahraničných odborníkov.

Ďakujem za akékoľvek komentáre či otázky k článku.

Napsat komentář