Diskusia o zahraničnom pobyte aneb Hybaj von!

V utorok 10. 11. prebehla krátka beseda o možnostiach praxí v zahraničných archívoch. Účasť bola, povedané eufemisticky, skromná.

Pri brainstormingu možných dôvodov nízkej participácie, sa mi na papieri objavilo toto:

  • študenti a študentky sú v poslednej dobe bombardovaní/é informáciami  ohľadom zahraničných mobilít (emaily, články na tomto webe), tj. nadobúdajú dojem, že nič nové sa na besede nedozvedia,
  • študenti a študentky momentálne nezvažujú/dlhodobo nemajú záujem o študijný či pracovný pobyt v zahraničí
  • nevyhovujúce načasovanie besedy

Viac možností ma nenapadlo, uvítam pokiaľ sa objavia v diskusii pod článkom a rozšíria moj rozhľad a prispejú k zlepšeniu zdeľovacích aktivít ohľadom tejto témy. V tomto článku sa však budem zaoberať prvými dvoma vyššie uvedenými produktami mojho brainstormingu.

Odznejú na besede nové informácie?

No, to človek nikdy nevie. Výhoda besedy totiž nespočíva v istote výskytu bomba noviniek, ale v tom, že do jednotlivých príspevkov môžete aktívne zasahovať, dostanete odpoveď na otázky, ktoré sa v základných formulároch či dokumentoch nevyskytujú, nejasnosti či rôzne zložité obštrukcie, napríklad ohľadom vybavovania pobytu, sa rozhovorom face to face vysvetlia jednoduchšie, než trebárs prostredníctvom emailu. Ak ste hamblivý jedinec, ktorý nekladie otázky a výskyt novej informácie je pre vás prvoradý, uvediem teraz report z besedy a môžete sami posúdiť či bola v niečom informačne zaujímavá.

DSC01730
Niektorí sa vytešujú, iní sa pripravujú na zaujímavé infošky.

Besedu zahájil doktor Elbel, ktorý v úvode stručne zhrnul informácie vrámci stáží Erasmus a to v krajinách Rakúsko a Taliansko. Praxe môžu byť platené avšak väčšinou študent dostáva štipendium.

Podmienkou praxe je jej začlenenie do štúdia (aj keď existuje možnosť absolventskej praxe), študenti za ňu dostanú kredity (naši spolužiaci v St. Pölten 10 kr.). Podmienka „byť študent“ môže niekedy spôsobovať komplikácie, napríklad pokiaľ sa študent hlási na stáž, ktorá má prebiehať v júli, pričom bakalára končí už v júni a do magisterského štúdia bude zapísaný až v septembri. V takom prípade študijné oddelenie vychádza v ústrety a vykoná tzv. skorý zápis.

Na stáži sa odpracuje spravidla tých 40 hodín týždenne, avšak konkrétna doba sa bude pravdepodobne líšiť od inštitúcie k inštitúcii. Stáž musí trvať minimálne 2 mesiace, maximálna dĺžka pobytu nesmie presiahnuť 12 mesiacov v jednom stupni štúdia, pričom existuje možnosť si pobyty rozdeliť na viac kratších.

Na prax neexistuje nárok, riziko neprijatia na prax sa zvyšuje pre tých, ktorý už prax absolvovali, nevýhodou je tiež jednorázový dlhý pobyt (6 mesiacov a viac). Avšak erasmácky boom máme dávno za sebou, často prichádzajú ponuky na druhé či dokonca tretie výberové kolo a Betka sama je žijúcim dokladom, že polovica štúdia sa v pohode dá užiť v zahraničí prostredníctvom týchto programov.

DSC01733
Stážisti dostali od archívu darček.

Ďalej sa debata zamerala na konkrétne možnosti miest, kde je možné v rámci nášho odboru uskutočniť prax. So zemským archívom v St. Pölten spolupracuje náš ústav intenzívne, do budúcnosti sa zaisťuje vyhradenie miesta pre 4 ľudí z nášho ústavu, na ktoré by už študenti po splnení kritérií právo mať mali (začiatok povinných praxí v zahraničí v rámci štúdia archívnictva?). V úvahu nepripadá len Zemský, ale aj Diecézny archív, ktorý je zaujímavý pre svoje kontakty práve s Brnenskou diecézou.

DSC01735
Prezentácia fotiek zo stáže.

Situácia v Innsbrucku nie je stopercentná (podľa tamojšieho zákona by mali za praxe dávať peniaze, ktoré však nemajú), ale v prípade záujmu, je šanca získania praxe pomerne vysoká. Toto je tiež miesto, ktoré by si ako študent vybral dr. Elbel sám. Ďalším zmieneným bol Documentation Centre of Austrian Resistance, ktorý predstavuje kumuláciu archívu, múzea a vedeckého ústavu. Funguje na základe nadácie a jeho cieľom je uchovávať a skúmať dokumenty spojené s odporom proti nacistickému režimu. V prípade praxe by sa teda jednalo o prácu s archiváliami z druhej svetovej vojny, vytváranie databáz ľudí postihnutých režimom, a keďže inštitúcia disponuje troma stálymi expozíciami, praktikanti môžu pôsobiť aj ako sprievodcovia.

Náplňou hlavného programu bolo zdieľanie zážitkov z praxe v St. Pölten. Na plátne boli premietané fotky našich stážistov, ktoré zachycovali aktivity, prostredie, atmosféru ako archívu, kde pôsobili, tak aj internátu  či  iných miest, ktoré v rámci praxe navštívili.

Prebehli sa všetky klasické otázky:

1. Štipendium

  • akurát, dostávali 600 €, internát stál 270 €, avšak treba počítať s vratnou kauciou 500 €
  • čo bolo drahšie (koreniny) si doniesli z domu alebo poslali kamaráti/rodičia
  • ostalo aj na výlety

2. Práca a prostredie

  • všetci veľmi milí
  • jasne vysvetlené úlohy
  • práca nebola ťažká, často sa jednalo o usporiadanie fondov z obdobia 17. ale viac 18. storočia, Terka pracovala aj s materiálmi z 20. storočia (firemné archívy)
  • mali možnosť nakuknúť do dokumentov, ktoré ich zaujímali
  • dostali vlastné pracovné miesto
  • pri práci sa bavili, čas trávili často spolu a tak si aj pomáhali, len Terka mala kolegyňu z Viedne, ktorá však bola veľmi milá a keď niečomu nerozumela ochotne jej to vysvetlila
  • práca skutočne vychádzala na 40 h týždenne: pondelok až štvrtok od 9 rána, takže v St. Pöltenu sa maká

3. Jazyk

  • po prvotnom šoku (waaa nerozumiem ani h….) prišlo po pár dňoch ukľudnenie
  • zaznamenali zlepšenie v pasívnej znalosti nemčiny, čo bolo dané tým, že v archíve často trávili čas spolu a internáty v období prázdnin boli poloprázdne, preto k nejakým veľkým rozhovorom v nemčine nedochádzalo, ale nápisy, mluva v meste či na pracovisku, to všetko ich udržiavalo v úzkom kontakte s jazykom

4. Voľný čas

  • St. Pölten je malé mesto, preto priaznivci „party hard“ budú sklamaní, na strane druhej, ich táto skutočnosť motivovala k podnikaniu rôznych výletov do okolia či do väčších miest (Viedeň)

5. Doba pobytu

  • Všetci strávili na praxi 2 mesiace, toto obdobie podľa nich bohate stačilo aj vzhľadom na to, že sa jednalo o ich prvý pobyt

6. Hodnotenie

  • okrem zlepšenia jazyka a nových zážitkov či skúseností sa často opakovalo zvýšenie sebavedomia, zvýšenie dôvery v samého seba, vykročenie z pod ochrany maminkinej sukne (metafora na odchod z bezpečného prostredia ČR, kde mi všetci rozumejú)
  • pobyt si všetci plánujú zopakovať, teraz si už trúfajú na väčšie mestá

DSC01736

Teraz prejdem k druhému možnému dôvodu nízkej účasti na tejto či podobných besedách a teda:

  • študenti a študentky momentálne nezvažujú/dlhodobo nemajú záujem o študijný či pracovný pobyt v zahraničí

O tom, že ovládanie cudzieho jazyka je dnes samozrejmosťou mnohých zamestnaní, že jeho zvládnutiu najviac pomôže práve pobyt v zahraničí, a keď ešte tento pobyt nám finančne spríjemní štipendium zo školy nemáme nad čím uvažovať, je snáď jasné. Študentov a študentky posledných ročníkov, ktorí/é nechcú pokračovať na doktoráte a prácu už majú zaistenú, pravdepodobne vyššie uvedené argumenty nenamotivujú k zahraničnému pobytu. Avšak mladšie ročníky či tí, ktorí plánujú vedeckú kariéru by mali zbystriť pozornosť.

DSC01705
Konferencia o kvalite vzdelávania, PrF

Možno ste zaregistrovali, že aj v tomto roku prebehla konferencia venujúca sa kvalitám vzdelávania na MU, ktorá je spojená s oceňovaním najlepších pedagógov. Minulý rok toto prestížne ocenenie získala doc. Krmíčková, tento rok sa tam z nášho ústavu či katedry histórie nikto neobjavil (výzva študentom: na budúci rok hlasujeme). To je však na inú debatu. Príspevky, ktoré odzneli na konferencii mali často spoločnú jednu vec, ktorá sa viac či menej týkala jazyka: ako zabezpečiť mobilitu našich študentov, ako prilákať študentov zo zahraničia, ako zamestnať zahraničné kapacity. Masarykova univerzita chce byť medzinárodnou univerzitou a po česky to jednoducho nestačí.

DSC01718
Prof. Rabušic

Stratégie a hlavné ciele univerzity predstavil prof. Rabušic, prorektor pre akademické záležitosti MU, z ktorých jasne vyplýva, že nie len snaha zlepšiť celkove jazykovú úroveň študentov ale vytváranie prostredia pre zahraničných vedcov budú hlavné ciele MU v nasledujúcich rokoch.

Dámy a páni, bez cudzieho jazyka to ďalej nepôjde a najjednoduchšia cesta ako sa ho naučiť je ísť von, ….. za hranice.

DSC01721

Napsat komentář