Studium w Toruniu, Výuka.

Eduart Lazorík – V texte, tak ako som sľúbil v predchádzajúcom článku, sa budem venovať štúdiu a celkovo univerzite Mikuláša Kopernika. Napriek krátkej histórií sa torunská univerzita, založená v roku 1945, radí k najväčším a najlepším univerzitám v Poľsku. Vyberá si ju mnoho študentov nielen z blízkeho dvojnásobne väčšieho mesta Bydgoszcz, ale aj z rôznych iných kútov Poľska. Na programoch vyučovaných v angličtine však študuje aj mnoho študentov zo zahraničia. Univerzita je rozdelená na 17 fakúlt. Ich vyšší počet, ako je v Česku alebo na Slovensku obvyklý, je zapríčinený ich väčšou špecifikáciou, keďže odbory, ktoré sa študujú na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity by sa dali rozdeliť do štyroch fakúlt tu v Toruni. Výuka PVH a archívnictva prebieha na Fakulte historických náuk, kde sa okrem histórie alebo archeológie dá študovať aj vojskoznalectvo.

Rektorát a bazén na centrálnom námestí v kampuse

Problém, s ktorým sa stretne asi väčšina študentov Erasmu, je rozdiel medzi ponukou predmetov pred semestrom a naozaj vypísanými kurzami. V takomto prípade je nutné si vyhľadať iné predmety, tak aby sa navzájom neprekrývali a vyplniť formulár Changes to Learning Agreement. Samozrejme, všetky predmety si treba zapísať aj do tunajšieho univerzitného systému s názvom USOS. Ten sa môže zdať na prvý pohľad zložitý, ale dá sa na neho rýchlo zvyknúť.

Z kurzov, ktoré som si vybral, môžem odporučiť každý. Na univerzite pracuje pomerne silná skupina historikov zaoberajúcich sa antikou a najmä rímskou ríšou. Fakultný koordinátor Erasmu nám prednáša všeobecnú históriu Rímskej ríše. Pod názvom Ancient foundations of European culture sa skrývajú prednášky o antickej numizmatike. Klasické trio je zakončené seminárom o rímskej epigrafike, čo je vďaka množstvu otázok profesora a malému publiku veľmi hodnotná hodina. Venujeme sa na prvý pohľad ľahko čitateľným sepulkrálnym nápisom v kvadráte, ale interpretácia frekventovaných skratiek už nie je taká jednoduchá. Zaujímavejšie sú však pre mňa stredoveké témy. Poľsko v tomto období predstavuje jeden všeobecne-historický predmet a druhý zameraný na architektúru. Prvý z nich sa venuje poľskej stredovekej kultúre v jej širokom chápaní. Je to mimoriadne užitočná prednáška aj z hľadiska PVH, keďže hovoríme o rozvoji písomnej kultúry, prvých listinách, najstarších rukopisoch a trochu aj o paleografii. Teda, našťastie, nie sú to len čisté politické dejiny stredovekého Poľska. Profesorov kritický a niekedy až ironizujúci prístup k tradičnej poľskej historiografii vždy osvieži pondelkové popoludnie. Romantické umenšovanie nemeckého vplyvu na poľské dejiny niekedy zväčšené do absurdných rozmerov znie vtipne, keď pri vás práve sedí študent z Nemecka a pridáva k tomu svoj komentár. Rovnakým obdobím sa zaoberá aj predmet vyučovaný na inštitúte archeológie, ktorý je vzdialený približne 25 minút chôdze od môjho internátu. Má síce o čosi náročnejšie ukončenie ako ostatné zavŕšené obyčajnou písomkou, no určite stojí za tú námahu. Treba v ňom odprezentovať jednu zadanú tému a napísať seminárnu prácu o nejakej poľskej stredovekej stavbe. Sú to však výborné nástroje ako si zlepšiť angličtinu, najmä keď hovoríte pred publikom, ktoré rozumie len angličtine a nemôžete sa zastaviť a spýtať sa niekoho ako sa povie dané slovo. V jeho rámci pôjdeme na záver semestra aj na dve exkurzie, kde si pozrieme hrady rádu nemeckých rytierov, románske kláštory v Strzelne  a v Mogilne. Predmet venovaný dejinám Torune začína až v polovici semestra, čiže tento týždeň. Počas neho absolvujeme komentované prehliadky starého mesta, čo bude určite zaujímavé.

Interiér Collegia Humanistica, kde sídli Fakulta historických náuk
(zdroj:https://prenumeruj.forumakademickie.pl/fa/2015/03/kronika-wydarzen/astronomiczny-przewrot-na-pomorzu/)
Archeologický inštitút

Ako študenti Erasmu máme možnosť zadarmo absolvovať kurz poľštiny, čo je pomerne dobrá vec nielen z hľadiska učenia sa jazykov, ale aj z trénovania artikulácie, pretože naučiť sa skombinovať všetky tie č, š, ž, dž dokopy dá chvíľku zabrať. Problémom však je, že som zaradený do úplne začiatočníckej skupiny, ktorá je pre mňa príliš ľahká. S presunom do pokročilejšej by nebol problém, keby som v jej čase nemal ďalšie predmety, za ktoré by som už nenašiel adekvátnu náhradu.

Collegium Maius, kde prebieha výuka poľštiny

Univerzita má v kampuse jednu veľkú centrálnu knižnicu s množstvom pohodlných zákutí. Výber kníh je naozaj obrovský a prekvapivo tu nechýbajú ani dôležité české či slovenské historické publikácie. Takže sa tu dá listovať v českom i slovenskom diplomatári, v rôznych kronikách i monografiách. To všetko však len v prípade, keď danú knihu nájdete, pretože ešte stále neviem pochopiť ich tunajší systém usporiadania. Signatúry sú veľmi dlhé, čo je problematické, keďže veľká časť z nich potom nie je na chrbte ale na prednej doske a knihy treba rad za radom vyťahovať, aby sa človek zorientoval.

Okrem duchovnej potravy potrebujeme aj tú materiálnu. Preto je užitočné medzi prednáškami navštevovať menzy. Sú síce o čosi drahšie ako v Brne, ale varia celkom dobre. V každej musia mať neodmysliteľné ruské pirohy a miestnou lacnou špecialitou sú bolonské v malej i veľkej verzii. Tá druhá je však tak veľká, že človek ledva vstane od stola. Takmer každé jedlo je servírované so „surówkou“, čo sú rôzne druhy šalátu a zeleniny. Nikdy sa však pri rovnakom jedle neopakujú, takže človek vždy napäto čaká, čo dostane.

Collegium Maximus, reprezentačná budova univerzity